4 geniálne správy

1) HZDS mimo parlamentu. Mečiar skončil. Ten Mečiar, ktorý tu bol dlhé roky najväčším postrachom, veľkým čávom, ktorý chcel vystrkať všetkých čo sa mu odmietli klaňať za hranice, do basy, ktorý podľa viacerých indícií (nepáči sa mi táto prezumpcia neviny) dal zabiť Remiáša, podľa zase iných indícií stál za akciami Neutrón či Dežo, ktorých cieľom bolo okrem iného postaviť proti sebe bielu väčšinu a rómsku menšinu v stredenej Európe. Ten Mečiar, ktorého sme sa ešte pred pár rokmi všetci istým spôsobom báli. Zrazu je z neho nikto. Bezvýznamný nikto. Veľmi dobrý pocit.

2) SNS len s odretými ušami v parlamente. Jasné že ešte lepšie by bolo jačavú Anču stratiť už naveky z dohľadu úplne, ale ani toto nie je zlé. Keď si pozrieme výsledky extrémistických, nacionalistických strán v iných európskych krajinách, aj v tých akože západných, musíme vidieť že táto forma politického angažovania sa je na vzostupe. Z tohto hľadiska takýto slabý výsledok pre SNS je malý zázrak. O bod viac pre Slovensko. Áno, tá podpora sa len presunula k Smeru, ktorý vie SNS-ákov v mnohých veciach dokonalým spôsobom zastúpiť, ba posunúť to ešte ďalej. Ale ten Smer podľa všetkého nezostaví vládu, a ak sa nestane nič zlé, bude prinajmenšom 4 roky odstavený od moci. Keby Pánboh dal že by aj dlhšie.

3) Úspech Mostu, Béla na výslní, s fajn ľuďmi typu Švejnar, Nagy, atď okolo seba. A úplne najviac, vykrúžkovanie OKS-ákov na popredné miesta. Ľudia, ktorých už všetci odpisovali, že to sú tí akože namyslení fundamentalisti, Česi by povedali pravoláskaři, inými slovami zadubení idealistickí priaznivci Novembra 89 a Havla, čo je na Slovensku dlhodobo nepriateľ číslo 1 - Zajac, Šebej, Dostál: všetci v parlamente, veľká radosť. Nie nadarmo práve do nich hneď na prvej povolebnej tlačovke skákal Fico - práve oni sú presný protipól k jeho vypočítavej odludštenej politike, ktorej ide len o naháňanie percent.

4) A nakoniec pre mňa úplne najlepšia správa: Strana, ktorú volím odkedy je na svete, a ktorú s výnimkou zopár Dzurindových čudných výpadov typu skupinka či besnenie v otázke Kosova žerem všetkými desiatimi, je faktickým víťazom volieb, podľa všetkého bude zostavovať vládu a bude mať v nej najsilnejšie slovo. Tá strana, do ktorej som sa pred týmito voľbami úplne zamiloval, pretože štyri z prvých piatich miest na kandidátke obsadila ľuďmi ktorých si hlboko vážim. Tá strana pre mňa vôbec nebola menším zlom, ale dobrom, ktoré som podporil z hĺbky svojho presvedčenia. A v prvom rade, Radičová, do ktorej sa už 3 roky všetci navážajú, že nebude dobrá prezidentka, premiérka, predsedníčka strany. Prečo by nebola? Že je zmierlivá? Schopnosť dohodnúť sa a nehulákať na všetkých je plus, ak to nezachádza za isté hranice. Že je žena je tiež plus. Že afektuje? Každý má nejakú chybu. Možno s tým prestane, keď bude na premiérskom poste a nadobudne istotu a sebadôveru. Vo chvíľach, keď ju cíti, býva úplne iná - afektovanie je razom preč, je milá, prirodzená, a dokáže dať veľmi elegantným spôsobom do poriadku úplne každého, a ešte tak, aby sa nikto neurazil. Tak ako pred pár hodinami, keď stopla (po sebe druhú) najvýznamnejšiu persónu povolebných vyjednávaní, ktorej sa ktovieprečo zatúľali myšlienky až k Johnnymu Cashovi: V podľa mňa pamätnej vete "Riško, ty drž balónik a čakaj" nebolo v tej chvíli ani trochu nadutosti, nadradenosti. Len ukážka, ako by sa dal v krajine spraviť poriadok trochu iným, ženským? spôsobom.